rokovací poriadok

ROKOVACÍ PORIADOK STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU

ČASŤ I.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Základné ustanovenia

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD (ďalej len „Rozhodcovský súd"), zriadený pri občianskom združení FCM (Forum for Communication in Mediation) so sídlom Fraňa Kráľa 38, 920 01 Hlohovec, IČO:42163030 , zapísanom v registri občianskych združení, vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, (ďalej len „zriaďovateľ"),   je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ustanovení § 12 a nasl. zákona č. 244/2002   Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovské vedené pred  Rozhodcovským súdom, sa  riadi podľa Stanov stáleho rozhodcovského súdu, Rokovacieho poriadku stáleho Rozhodcovského súdu (ďalej aj predpisy RS) a  príslušných ustanovení zákona   č. 244/2002  Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon"), ako aj  súvisiacich právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej len SR).
V prípadoch podľa ust. § 6 ods.3 Zákona  je zriaďovateľ vybranou osobou. Plnenie úloh vybranej osoby zabezpečujú výkonné orgány Rozhodcovského súdu (predseda, predsedníctvo).
Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu (ďalej „Rokovací poriadok") upravuje v zmysle §14 zákona zásady a postup konania pred Rozhodcovským  súdom, určuje pravidlá a výšku trov konania,  definuje pravidlá  zmierovacieho  konania, ako aj ostatné  náležitosti rozhodcovského konania, zabezpečujúce ochranu záujmov účastníkov rozhodcovského konania.
V prípadoch, ak vzťahy a veci nie sú upravené  v tomto Rokovacom   poriadku,  sa   postupuje   podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§14 ods.2) a príslušných právnych predpisov SR (§ 51 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a.i.).

 

Článok 2
Právomoc a rozsah pôsobnosti rozhodcovského súdu

2.1.    Rozhodcovský súd má právo rozhodovať  iba v majetkových sporoch, ktoré vznikli z tuzemských a z medzinárodných obchodno-právnych a občiansko-právnych vzťahov (§ l a § 2 Zákona). Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 21 Zákona).
2.2.    V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
2.3.    Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať spory :
a)     o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam
b)    o osobnom stave,
c)      súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d)    ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
2.4.    Podmienkou rozhodcovského konania je uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo rozhodcovská doložka uzavretá stranami sporu (Článok 4 ods. l Zákona).
2.5.    Podmienkou začatia konania je písomný návrh podaný v zmysle Zákona a  predpisov SR na tento  Stály rozhodcovský súd, zriadený pri občianskom združení FCM (Forum for Communication in Mediation) so sídlom Fraňa Kráľa 38, 92001 Hlohovec.
2.6.    Podaním návrhu pre strany sporu platí, že sa podrobujú predpisom Rozhodcovského súdu v znení platnom v okamihu začatia konania, pokiaľ prechodné ustanovenia predpisov Rozhodcovského súdu neurčujú inak.
2.7.    Zmierovacie konanie - Rozhodcovský súd  v rámci jeho možností vždy vedie  účastníkov konania k tomu, aby spor skončili zmierom (§ 39 zákona).
2.8.    Rozhodcovské konanie je jednostupňové.

 

Článok 3
Miesto rozhodcovského konania

Obvyklým miestom rozhodcovského   konania je  sídlo Rozhodcovského súdu na adrese Fraňa Kráľa 38, Hlohovec. Rozhodcovský súd má právomoc určiť iné miesto konania v záujme účastníkov konania,  alebo ak to vyplýva z potrieb súdu. Určené miesto  musí vždy byť  na území  Slovenskej republiky.
Určenie iného miesta konania  Rozhodcovského súdu môže byť na základe písomného návrhu účastníka konania a so súhlasom ostatných účastníkov konania, alebo z vlastného podnetu  Rozhodcovského súdu, ak to vyplýva z jeho potrieb.
Úkony Rozhodcovského súdu v rámci jeho konania  môže súd v prípade potreby uskutočniť aj na inom, ako určenom mieste konania, napríklad vypočutie účastníkov konania, svedkov, znalcov, preskúmanie listín, majetkových náležitostí, obhliadky, konzultácie medzi členmi rozhodcovského súdu. Uskutočnením jednotlivého úkonu na inom mieste sa nemení obvyklé, alebo určené miesto rozhodcovského konania.

 

Článok 4
Písomnosť, určený jazyk a verejnosť rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie je spravidla  písomné. Pokiaľ účastník podá odôvodnený návrh, Rozhodcovský   súd môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.
Určeným jazykom Rozhodcovského konania je slovenský jazyk, v určenom jazyku sa vydávajú aj rozhodnutia súdu. V prípade vykonávania prekladu rozhodnutia  do iného jazyka je pre výklad rozhodujúce rozhodnutie vydané v slovenskom jazyku.
Písomnosti sa rozhodcovskému súdu predkladajú v slovenskom jazyku, pripúšťa sa písomnosť aj v českom jazyku. V prípade predloženia písomností v inom jazyku musí byť doložený ich  v úradný preklad so slovenského, alebo českého jazyka.
Na základe požiadavky účastníka konania môže súd v odôvodnených prípadoch zabezpečiť tlmočenie ústneho pojednávania, ako aj preklad písomností alebo iných zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených v cudzom ja­zyku. Tlmočenie alebo preklad súd zabezpečí iba
v prípade zloženia primera­ného preddavku na náhradu nákladov.
Rozhodcovské konanie je neverejné. Na odôvodnený návrh účastníka konania môže rozhodcovský súd rozhodnúť o rozhodcovskom konaní za účasti verejnosti.
Účasť na rozhodcovskom konaní – popri účastníkoch konania (ich prípadných zástupcoch) sa,  na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu, môžu konania zúčastniť aj prizvaní svedkovia, znalci,
tlmočníci, členovia Predsedníctva.
Na porade a hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku môžu byť prítomní iba rozhodcovia a
zapisovateľ.

 

Článok 5
Predkladanie písomností

5.1.    Písomnosti sa predkladajú rozhodcovské­mu súdu v nasledovnom počte kompletných rovno­pisov (vrátane príloh) :
dva rovnopisy pre potreby Rozhodcovského súdu (v prípade elektronického podania jeden),
po jednom rovnopise pre každého účastníka konania.
Pokiaľ účastník nepredloží písomnosti v určenom počte rovnopisov, súd zabezpečí vyhotovenie fotokópií na jeho náklady, prípadne súd môže vyzvať účastníka na predloženie dostatočného počtu vyhotovení dotknutej písomnosti do určenej lehoty.
5.2.    Rozhodcovský súd (Predseda,  roz­hodcovia) môže požiadať o doplnenie písomností, podkladov ako aj o písomné vyjadrenie k tvrdeniam a návrhom druhého účastníka konania.
5.3.    Ústne vyhlásenie účastníka formou zápisnice pred rozhodcom, alebo Predsedom  tohto  Rozhodcovského súdu, ktoré sa podľa Zákona považuje za podanie účastníka  voči Rozhodcovskému súdu, je prípustné  iba vyhlásenie zmluvných strán o podrobení sa právomoci Rozhodcovského súdu. Žiadne  iné ústne vyhlásenie účastníkov sa nepovažuje za podanie.
5.4.    Písomnosti, predložené účastníkom, oznámi Rozhodcovský súd bez zbytočného od­kladu ostatným účastníkom rozhodcovského ko­nania.

 

Článok 6
Doručovanie písomností

6.1.    Účastníci rozhodcovského konania, alebo tretie osoby, doručujú písomnosti určené Rozhodcovskému súdu poštou,  alebo kuriérom na adresu sídla rozhodcovského súdu. So súhlasom Rozhodcovského súdu môžu účastníci konania v rozhodcovskom konaní doručiť písomnosti faxom, alebo elektronickou poštou.
6.2.    Písomnosti doručované Rozhodcovskému súdu sa považujú za riadne doručené prevzatím doručovanej  písomnosti na pošte, alebo u kuriéra.
6.3.    Písomnosti   v   rozhodcovskom   konaní Rozhodcovský súd doručuje:
osobne osobou poverenou Rozhodcovským súdom,
poštou, alebo osobou  oprávnenou prepravovať a doručovať poštové zásielky, alebo kuriérom,
faxom, alebo elektronickou poštou na faxové číslo, alebo na adresu elektronickej pošty, ktorú
adresát uviedol na doručovanie písomnosti pre potreby rozhodcovského konania,
iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosť.
6.4.    Rozhodcovský súd doručuje účastníkom rozhodcovského konania
žaloby,
žalobné odpovede,
vzájomné žaloby,
predvolania na ústne pojednávania,
rozhodcovské uznesenia,
rozhodcovské rozsudky,
iné písomnosti určené Rozhodcovským súdom poštou, alebo kuriérom doporučene s
potvrdením o doručení (doručenkou), alebo osobne osobou poverenou Rozhodcovským
súdom.
6.5.    Ostatné písomnosti doručuje Rozhodcov­ský súd obvykle poštou, pre urýchlenie môže písomnosť zaslať aj faxom alebo elektronickou poštou. Písomnosť doručo­vaná poštou bez potvrdenia doručenia sa pova­žuje za doručenú tretím dňom od odoslania pí­somnosti, písomnosť doručovaná faxom alebo elektronickou poštou sa považuje za doručenú nasledujúci pracovný deň po dni jej odoslania.
6.6.    Rozhodcovský súd doručuje písomnosti  na adresu:
a)    ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom Rozhodcovskému súdu ako sídlo, miesto podnikania, bydlisko, alebo doručovaciu adresu najmä na účely rozhodcovského konania, pokiaľ bola takáto doručovacia adresa adresáta na základe takéhoto písomného oznámenia známa Rozhodcovskému súdu aspoň tri pracovné dni pred odoslaním jeho písomnosti,
b)    ktorú Rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania, alebo bydliska ad­resáta z písomností predložených v rozhod­covskom konaní Rozhodcovskému súdu, predovšetkým z rozhodcovskej zmluvy, alebo zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku, alebo ktorú Rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania, alebo bydliska z verejne prístupných eviden­cií, alebo registrov osôb (najmä zverejnených na internete), pokiaľ Rozhodcovský súd ne­má dôvod pochybovať o správnosti údajov v týchto písomnostiach, alebo evidenciách, alebo registroch osôb.

6.7.    Písomnosť sa považuje za riadne doručenú dňom jej prevzatia adresátom, osobou oprávnenou konať v mene, alebo za adresáta, alebo osobou oprávnenou preberať písomnosti za adresáta. V  prípade odopretia prevzatia doručovanej písomnosti adresátom, alebo uvedenými osobami, sa za deň doručenia písomnosti považuje deň odopretia prevzatia písomnosti.
6.8.    Pokiaľ nie  je možné doručiť písomnosť na adresu známu, alebo zistenú Rozhodcovským súdom v zmysle Rokovacieho poriadku, pova­žuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky Rozhodcovskému súdu, a to aj vtedy, ak adresát, alebo osoba
oprávnená konať v mene, alebo za adresáta, alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za
adresáta,  sa o tom nedozvie.  Odberná lehota na prevzatie doručovanej zásielky je sedem kalendárnych dní odo dňa opakovaného oznámenia o doručovaní písom­nosti.
6.9.    Predvolanie    na    pojednávanie  odošle  Rozhodcovský súd  minimálne 10 kalendárnych dní pred dňom pojednávania, ak sa doručuje v rámci Slovenskej republiky a Českej republiky. Ak sa písomnosť doručuje do iných štátov v rámci EÚ, písomnosť odovzdá na poštovú prepravu minimálne 20 kalendárnych dní pred dňom pojednávania.
6.10.    Ak si účastník konania zvolil zástupcu, ktorému udelil písomné plnomocenstvo na zastupovanie účastníka konania v rozhodcovskom konaní,  Rozhodcovský súd doručuje písomnosti tomuto zástupcovi účast­níka konania.

 

Článok 7
Postup konania, rozhodcovia rozhodcovského súdu

7.1.    V rozhodcovskom konaní rozhoduje jeden rozhodca, alebo rozhodcovský senát, ktorí tvoria najmenej traja rozhodcovia. Počet rozhodcov musí byť vždy nepárny. Jeden rozhodca rozhoduje v majetkových sporoch do 10.000,- EUR. V prípade požiadavky účastníka a úhrade doplatku podľa sadzobníka, môže Predseda súdu uznesením schváliť na rozhodovanie aj  pre toto konanie rozhodcovský senát.
7.2.    V prípade podania žaloby v spore s hodnotou do 10.000,- EUR, určuje rozhodcu Predseda rozhodcovského súdu, alebo Predsedníctvo.
7.3.    V prípade podania žaloby v spore s hodnotou nad 10.000,- EUR, vyzve Predseda Rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo Zoznamu rozhodcov Rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote, súčasne im zašle fotokópiu Zoznamu rozhodcov Rozhodcovského súdu. Žalobca a žalovaný určia každý jedné­ho rozhodcu. Pokiaľ účastníci neustanovia rozhod­cov v určenej lehote, alebo ak ich určenie pone­chajú   na   Rozhodcovskom   súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov Predsed­níctvo Rozhodcovského súdu. Ustanovených rozhodcov vyzve Predseda Rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote ustanovili predsedajúceho rozhodcu. Ak sa tak v stanovenej lehote nestane, predsedajúceho rozhodcu ustanoví Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. Pokiaľ to nespôsobí neprimerané prieťahy v konaní, Predseda Rozhodcovského súdu, alebo Predsedníctvo Rozhodcovského súdu, môže rozhodcom poskytnúť primeranú dodatočnú lehotu na ustanovenie predseda­júceho rozhodcu.
7.4.    Ak niekto z účastníkov konania (žalobca, žalovaný) pozostáva z viacerých subjektov, aj v tom prípade sa ustanovuje  jeden rozhodca za žalobcu a jeden za žalovaného. Ak medzi viacerými žalobcami alebo žalovanými nedôjde k dohode na  osobe rozhodcu v  lehote   stanovenej súdom,  ustanoví rozhodcu (rozhodcov) Predsedníctvo Rozhod­covského súdu.
7.5.    Rozhodca preberá práva a povinnosti rozhodcu podľa zákona a Rokovacieho poriad­ku po tom, čo Predsedovi Rozhodcovského súdu na jeho výzvu prijatie funkcie rozhodcu písomne   potvrdil.   Ak   rozhodca   odmietne funkciu prijať,  na základe jeho  písomného oznámenia sa postup pri ustanovení rozhodcu podľa zákona a tohto Rokovacieho poriadku zopakuje.
7.6.    Účastníci   rozhodcovského  konania  sa môžu dohodnúť aj na inom rozhodcovi, nezapísanom v Zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu.  Takáto osoba musí  spĺňať všeobecné podmienky na zápis do Zoznamu rozhodcov Rozhodcovskému súdu. O tom, či rozhodca ustanovený mimo Zoznamu rozhodcov Rozhod­covského  súdu spĺňa všeobecné  podmienky, rozhoduje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. Pokiaľ rozhodca nespĺňa všeobecné podmienky, Rozhodcovský súd vyzve účastníkov konania na ustanovenie rozhodcu zo Zoznamu rozhod­cov Rozhodcovského súdu, a ak ho neustanovia v zmysle Rokovacieho poriadku, ustanoví rozhodcu Predsedníctvo Rozhodcovského súdu.
7.7.    Pokiaľ si účastníci konania za rozhodcu ustanovia osobu, ktorá nie je zapísaná v Zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu, sú účastníci povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť osobitný poplatok na úhradu trov rozhodcovského konania spojených s výkonom funkcie rozhodcu osobou, ktorá nie je zapísaná v Zozname rozhodcov Rozhodcovského súdu. Pokiaľ účastníci tento osobitný poplatok nezaplatia, Predsedníctvo Rozhodcovského sú­du uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
7.8.    Poverený rozhodca má povinnosť oznámiť súdu svoje prípadné pochybnosti o svojej nepredpojatosti (vzhľadom na pomer k veci, k sporovým stranám, prípadne ich zástup­com).
7.9.    Námietka predpojatosti rozhodcu - sporová strana má povinnosť v lehote 15 dní
odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach sved­čiacich o predpojatosti rozhodcu, zaslať námiet­ku predpojatosti Rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca funkcie nevzdá, rozhodne o námietke
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. Proti roz­hodnutiu Rozhodcovského súdu
o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok (Článok 9 ods. 5 Zákona).

 

ČASŤ II.
KONANIE  PRED  ROZHODCOVSKÝM  SÚDOM

Článok 8
Začatie konania, poplatok

8.1.    Rozhodcovský súd začne konanie na základe písomného podania (žaloby), ktoré musí spĺňať náležitosti stanovené týmto rokovacím poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.
8.2.    Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške stanovenej v Sadzobníku trov rozhodcovského konania (Príloha č. 1 Rokovacieho poriadku).
8.3.    V prípade, ak žalobca alebo účastníci konania nezaplatia poplatok, alebo nevykonajú úhradu do určenej výšky, Rozhodcovský súd, alebo Predsedníctvo konanie zastaví.

 

Článok 9
Postup v konaní, dokazovanie

9.1.    Rozhodcovský    súd   v   spolupráci    s účastníkmi konania, alebo  aj s prizvanými osobami, zabezpečuje pre konanie potrebné  podklady, písomnosti a iné dôkazy tak, aby dostatočne zistil skutkový stav veci.  Rozhodcovský súd vykonáva iba dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.
9.2.    Rozhodcovský    súd    môže    ustanoviť znalca, pokiaľ rozhodnutie závisí od posúdenia sku­točností, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti. Roz­hodcovský súd môže ustanoviť znalca aj na návrh účastníka konania.
9.3.    V prípade, ak účastník konania nepredloží listiny alebo iné dôkazné prostriedky v lehote, ktorú
mu určil Rozhodcovský súd, Rozhodcovský súd pokračuje v konaní a vydá rozhodnutie na zák­lade dôkazov, ktoré mu boli predložené.
9.4.    Vykonané dôkazy hodnotí Rozhodcovský súd podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
9.5.    V prípade neplnenia povinností účastníka konania Rozhodcovský súd postupuje v zmysle § 30 Zákona o rozhodcovskom konaní.

 

Článok10
Trovy rozhodcovského konania

10.1.    O trovách rozhodcovského konania roz­hoduje Rozhodcovský súd. Pravidlá určenia trov konania a ich výška sú uvedené v „Sadzobniku trov rozhodcovského konania", ktorý je uvedený v Prílohe č. 1 tohto Rokovacieho poriadku.
10.2.    Pod trovami rozhodcovského   konania sa rozumejú najmä poplatky za rozhodcovské konanie, trovy na vykonanie dôkazov, hotové výdavky rozhodcovského súdu,  hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov,  administratívne náklady, odmena znalca, tlmoč­níka a odmena za zastupovanie účastníka roz­hodcovského  konania  advokátom  vo  výške tarifnej   odmeny   podľa advokátskej   tarify určenej príslušným právnym predpisom a iné náklady spojené s rozhodcovským konaním, ktoré   boli   Rozhodcovskému   súdu   riadne preukázané.

 

Článok 11
Rozhodnutie rozhodcovského súdu

11.1.    Rozhodcovský súd v spore z obchodnoprávneho, alebo občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom, rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania s medzinárodným prvkom nedohodnú na rozhodujúcom práve, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného tuzemskými kolíznymi normami.
11.2.    V spore, vzniknutom z tuzemských obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov, rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
11.3.    V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom, je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.
11.4.    Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok:
a) ak rozhoduje o veci samej,
b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe, rozsudok musí vydaný v súlade s ust. § 34 a § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní.
11.5.    Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.
11.6.    Vylučuje sa  preskúmanie   rozhodcov­ského rozsudku inými rozhodcami, pokiaľ sa účast­níci konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve inak.
11.7.    Na  žiadosť  účastníka  rozhodcovského konania vyznačí Rozhodcovský súd na doru­čený rozhodcovský rozsudok aj potvrdenie o jeho vy­konateľnosti.

 

Článok 12
Rozhodcovské uznesenie, oprava a výklad rozhodcovského rozsudku

12.1.    Pokiaľ rokovací poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní neustanovujú inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením, ktorým rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
12.2.    Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení uznesenia alebo  rozhodcovského rozsudku,  opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 30 dní od jeho vydania. Opravené uznesenie alebo  rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
12.3.    Každý účastník rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

 

ČASŤ III.
ZÁSADY  ZMIEROVACIEHO KONANIA

Článok13
Zmierovacie konanie

13.1.    V   priebehu   rozhodcovského   konania môžu účastníci konania uzatvoriť zmier, zmierovacie konanie môže účastníkom navrhnúť aj Rozhodcovský súd.
13.2.    Zmierovacie konanie prebieha pred roz­hodcom, ktorým je jeden z rozhodcov v začatom rozhodcovskom konaní alebo rozhodca vybratý účastníkmi konania.
13.3.    Rozhodca postupuje pri hľadaní riešenia sporu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
najmä vedie diskusiu účastníkov konania, navr­huje riešenia a postupy, ale nemôže účastníkom
konania ukladať povinnosti, hodnotiť ich návr­hy a rozhodovať o nich alebo o spornej veci.
13.4.    Zmierovacie konanie prebieha (po nevy­hnutnej príprave) spravidla ústne na rokovaní
zvolanom rozhodcom.
13.5.    Na   návrh   účastníka   konania,   môže Rozhodcovský súd so súhlasom všetkých účastníkov konania prerušiť konanie po dobu zmierovacieho konania.
13.6.    Ak účastníci konania neuzavrú zmier, môže každý účastník konania navrhnúť Rozhodcovskému súdu, aby pokračoval v konaní.
13.7.    Výsledkom zmierovacieho konania má byť zmier (dohodnuté podmienky), ktoré na žia­dosť účastníkov konania zaznamená Rozhod­covský súd formou rozhodcovského rozsudku o
dohodnutých podmienkach zmieru. Ak účastníci konania uzavrú v priebehu rozhodcovského konania zmier, rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie.
13.8.    V prípade potreby sa v zmierovacom konaní primerane použijú ustanovenia zákona a tento Rokovací poriadok. Poplatok z návrhu na zmierovacie konanie však platia vopred zúčastnené strany rovnakým dielom; bez ohľadu na výsledok   zmierovacieho   konania   sa   tento poplatok nevracia. O jeho znášaní sa spravidla rozhodne v rámci urovnania, pokiaľ sa na ňom strany dojednajú.
13.9.    V prípade pokračovania rozhodcovské­ho konania vyjadrenia, či návrhy prednesené po­čas zmierovacieho konania, nemôžu byť účastní­kom konania na ujmu v prípadnom ďalšom spore.

 

ČASŤ IV.
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok14
Záverečné ustanovenia

14.1.    Neoddeliteľnú súčasť tohto Rokovacieho  poriadku ako Príloha č. 1 je Sadzobník trov rozhodcovského konania.
14.2.    Rokovací poriadok nadobúda platnosť dňom jeho schválenia a vyhlásenia zriaďovateľom, t. j. dňom 19.04.2013.

 

Za zriaďovateľa  FCM :
Mgr. Lenka Danová, predsedníčka združenia